Odišla náhle a nečakane, bez veľkej rozlúčky, sprevádzaná slzami v očiach. Zbytočne sa neotáčala vo dverách, zabuchla ich a bola preč. Už radšej žiadne zložité otázky, na ktoré nikto nevie odpoveď. Nikdy žiadne výčitky. Len spomienky... 24/7 ... stále zriedkavejšie, napriek tomu častejšie, ako by som si priala. Treba sa pohnúť ďalej... Bežať... Otočím sa a odkážem Ti: ďakujem!!! A pobežím ďalej... za vlastným šťastím.
Tak prosím všetkých, ak zbadáte lásku blúdiť okolo, pošlite ju späť ku mne. Pretože napriek všetkému, stále v ňu verím. Verím v lásku čistú, tolerantnú, ktorá nekritizuje, nezväzuje, nevyčíta, nenúti, neubližuje. A ak si raz pomyslím, že už nie je, že prestala existovať, jedna fotka ma vyvedie z tohto veľkého omylu.